Kuny

Kuna skalná - Martes foina

Kuna skalná osídľuje otvorené krovinaté a skalnaté oblasti a stavby blízko osád a dedín. Súvislým lesným komplexom sa vyhýba. Žije samotársky. Oproti kune lesnej je kratšia, má asi 45 cm, ale je robustnejšia; dosahuje hmotnosť až 2 kg. Srsť má sivohnedú, škvrna na hrdle je biela alebo len slabožltavá, dolu sa vidlicovite rozdvojuje a siaha až na vnútornú stranu predných nôh. Okraje uší má biele, špičku ňucháča ružovo sfarbenú. Chvost je tenší, menej osrstený, na konci mierne zahrotený a tmavší. Tlapky na nohách sú osrstené len slabo, takže v stope vynikajú aj brušká chodidiel. Ostré pazúry na prstoch jej umožňujú šplhanie aj po zdanlivo hladkých skalách. Po zemi sa pohybuje krátkymi skokmi. Kuna skalná sa cez deň ukrýva v skalných dutinách, v kopách dreva, v stohoch a stodolách, na povalách hospodárskych, ale i obytných budov. Na lov vychádza za súmraku a pri nočnom love spôsobuje značný hluk. Jej hlavnou potravou sú myši, zvlášť obľubuje vajcia vtákov. Loví aj potkany, králiky, zajace a domácu hydinu. Rada navštevuje ovocné sady. Požiera hmyz, dážďovky, obojživelníky i plazy. Často vyhrabáva zo zeme larvy a kukly čmeliakov a ôs. Prítomnosť tejto kuny prezrádza nepríjemne páchnuci trus, ktorý býva vo väčších množstvách na povalách alebo aj popri plotoch a múroch budov. Párenie kún skalných prebieha v letných mesiacoch, keď predvádzajú priam bojové hry. Rovnako ako mláďatá kuny lesnej rodia sa na jar a podobne sa vyvíjajú. Kuna skalná vie veľké škody napáchať v kurínoch a holubníkoch, keď sa tam dostane. V bažantnici ju možno hubiť po celý rok. V prírode je okrem zimných mesiacov chránená.

Kuna lesná - Martes martes

Kuna lesná žije v lesnatých oblastiach celej Európy. Nížinám sa vyhýba, no možno ju stretnúť aj nad hranicou lesa. Má pretiahnuté pružné telo dlhé asi 50 cm a hmotnosť do 1,8 kg. Srsť na celom tele má lesklú, tmavohnedú, na zimu jej zhustne. Oválna škvrna na hrdle, pretiahnutá až na prsia, je žltkavá, aj okraje ušníc majú žltavý nádych. Konček ňucháča je čierny. Huňatý, asi 25 cm dlhý chvost je na konci zaoblený a pomáha kune udržiavať rovnováhu pri skákaní po konároch stromov. Na krátkych nohách sú chodidlá so silnými pazúrmi husto osrstené. Preto v jej stope je výrazne odtlačených všetkých 5 pazúrov, pričom našľapovacie brušká prstov nie sú v stope zreteľné, ale rozmazané. Po zemi sa pohybuje veľkými skokmi. Trus kún je takmer čierny, podlhovastý, na oboch koncoch zašpicatený. Často obsahuje zvyšky srsti, peria alebo lesného ovocia; nepríjemne páchne pižmom. Kuna lesná mimoriadne obratne lezie po stromoch a v korunách stromov robí až 4 m dlhé skoky medzi konármi. Po kmeňoch stromov behá aj kolmo dolu hlavou, a to rovnako rýchlo ako po zemi. Za noc prejde za potravou aj 20 km. Jej lovný rajón sa rozprestiera na ploche 5 až 20 km2, kde má svoje pravidelné chodníčky alebo trasy po korunách stromov. Značkuje si ich pachovými výlučkami z nadkonečníkovej žľazy. Cez deň kuna lesná zvyčajne odpočíva, najradšej v opustených hniezdach veveríc a dravých vtákov a v dutinách stromov, alebo sa utiahne do hromady raždia, do skládky dreva alebo do senníka. Na súmraku vychádza na lov a útočí na všetko, čo jej príde do cesty. Rovnako dobre loví na zemi ako vysoko v korunách stromov. Koristi sa zmocňuje svižným skokom a zahryznutím do krku alebo zátylia. Pri väčšej koristi sa necháva takto zahryznutá niesť, až kým korisť nezoslabne a nepadne. Ulovenú korisť si odnáša do svojich skrýš. Potrava kuny lesnej je pestrá. Okrem lesného ovocia požiera myši a hraboše, veverice, ale i králiky a zajace, vtáčie vajcia, mláďatá a lesné vtáky do veľkosti tetrova hoľniaka. V zime počas hladu nepohrdne ani zdochlinou.