Prečo je deratizácia povinná?

Jesenná deratizácia

Na území Bratislavského samosprávneho kraja je vypísaná povinná jesenná deratizácia v období od 1.10.2019 do 30.11.2019. Povinnosť týmto nadobúda podľa § 12 ods.2 zákona NR SR č.355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, jedným z opatrení na predchádzanie vzniku a šírenia prenosných ochorení je regulácia živočíšnych škodcov. Tieto opatrenia podľa ustanovení § 51 ods.1 písm. a), § 52 ods.1 písm. a) a § 53 písm. a) uvedeného zákona vykonávajú všetky fyzické osoby- občania, fyzické osoby - podnikatelia, právnické osoby i obce.

Prečo sa vykonáva deratizácia v mestách? 

• Deratizácia je proces likvidácie hlodavcov, najmä myší, potkanova škrečkov, ktorý sa nachádzajú v obytných priestoroch a vo voľnej prírode. Deratizácia je podstatná Z hľadiska hygieny, pretože hlodavce často šíria nebezpečné choroby.
  
• Populácie hlodavcov sa pravidelne usmerňujú najmenej dvakrát do roka biocídnymi prípravkami určenými na likvidáciu škodcov. Vykonávanie deratizácie zo zákona prebieha v jarných a jesenných mesiacoch. Právnické osoby a podnikatelia vykonávajú deratizáciu prostredníctvom oprávnených firiem, občania môžu deratizovať aj svojpomocne pomocou schválených biocídnych prípravkov. Upozorňujeme, že ide o povinnosť vyplývajúcu zo zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, konkrétne o opatrenie na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení.
• K nákaze môže dôjsť priamo, odreninami na koži po pohryzení alebo poškriabaní zvieraťom. Nepriamo sa ochorenie šíri zle umytými rukami, kontaminovanou stravou alebo vodou, prípadne vdýchnutím aerosólu pri čistení zvieracích príbytkov. Hlodavec nemusí javiť známky choroby, len jeho stolica, moč alebo sliny sú schopné byť zdrojom nákazy.
  

Hlodavce, vrátane doma chovaných hlodavcov, môžu človeka nakaziť infekciou. Medzi choroby prenášaní hlodavcami patrí :

• Listerióza - je závažné infekčné ochorenie spôsobené parazitujúcou baktériou Listeria monocytogenes, ktorá dokáže dlhodobo prežívať najmä v pôde a odpadovej vode a dobre sa množí aj v chladnom prostredí. Prenášajú ju zvieratá (ovce, dobytok a hlodavce) i ľudia a u jedincov s dobrou imunitou sa nemusí nijako prejavovať. Všetky nakazené osoby a zvieratá vylučujú baktérie v telových sekrétoch a výkaloch, a to až niekoľko mesiacov mesiacov.
  
• Mor - málokto vie, že hlodavce prenášajú mor. V minulosti práve potkany boli prenášačom moru. Za posledné desaťročia nie je u nás známy prípad prenosu moru na človeka.
  
• Besnota - môžu ju prenášať aj drobné hlodavce, treba si dávať pozor, aby hlodavec človeka nepohrýzol.
  
• Zápal mozgových blán - niektoré hlodavce sú medzihostiteľmi kliešťov, ak je hlodavec zamorený kliešťami, a niektorý kliešť je nositeľom ochorenia, môže sa stať, že s krvou hlodavca a exkrementmi sa pri priamom kontakte môže človek nakaziť aj od myši
  
• Vzácnym ochorením je lymfocytárna choriomeningitída, prenášaná hlavne škrečkami

Základný prehľad hlodavcov:

Myš domová

V divočine sa nedožíva ani jeden rok, pričom v ľudských obydliach sa dožíva 2- 3 roky. Myši žijúce v prírode sa v zime sťahujú do blízkosti ľudských obydlí, kde nájdu dostatok potravy. Svojim trusom a rozhrýzaním spôsobuje škody na zásobách potravín, obilia, ovocia a zeleniny. Kontaminujú poľnohospodárske suroviny a môžu prenášať rôzne nákazlivé ochorenia.

Potkan tmavý (krysa) 

Výborne skáče a lezie. Je to všežravec, konzumuje rastliny, ovocie, hmyz, odpadky, zdochliny, drobné živočíchy a iné. Žije v skupinách 20-60 jedincov pokope. Často na ňom parazitujú blchy, pomocou ktorých sa šíril kedysi mor. Spôsobujú rovnaké choroby ako myši.

Potkan hnedý

Sú aktívne hlavne v noci, sú obratné a v nebezpečenstve aj agresívne. Potkany sú všežravce, konzumujú najmä semená rastlín, zelenina, vajíčka vtákov, mäso ( napádajú zvieratý až do veľkosti králika). Spôsobujú rovnaké choroby ako myši.