Mravce

Mravec faraónsky - Monomoriun pharaonis

Charakteristické znaky : Robotnice - veľkosť 2mm, svetlohnedá až čajová farba, bruško tmavé, dožívajú sa 20 týždňov. Samičky - veľkosť 3,5 - 4,8 mm, farba žltohnedá, dožívajú sa cca 400 dní. Samčekovia - veľkosť 2,5 - 3,1 mm, farba hnedá, dožívajú sa 14 - 21 dní. Má dokonalú premenu. Vývoj pri izbovej teplote prebieha zhruba 36 dní (vajíčko 7 dní, larva 17 dní, predkukla 3 dni, kukla 9 dní). U pohlavných foriem trvá vývoj v priemere o 14 dní dlhšie. Optimálna teplota je 26 °C. Pri 14 °C prežívajú, ale sa nerozmnožujú. Pri teplote 10 °C hynú behom jedného týždňa. Samčekovia a samičky nikdy nelietajú, samičky po spárení sa vracajú nazad do hniezda. Samička v priebehu života nakladie asi 300 vajíčok. Faraónsky mravec je všežravec, prednosť dáva potrave s obsahom bielkovín (mäso, mäsové výrobky) požiera aj sladkosti. Zdá sa, že potravu rád strieda. Vždy dáva prednosť čerstvej a vlhkej potrave. K životu nutne potrebuje vodu. Škodí nie len požieraním potravín, ale aj znečisťovaním. Stavia si jednoduché hniezda na skrytých miestach, ako sú špáry v múre, strope, podlahe v nábytku, okolo teplovodného potrubia, elektrického vedenia, v kúpeľniach, bytových jadrách, knihách, a v rôznych obaloch, krabiciach, izbových kvetinách. Kolónie mravcov sú rôzne veľké a v napadnutých miestach ich býva väčší počet. Jedna kolónia má niekoľko desiatok i stoviek (150 a viac) samičiek a mnoho tisíc robotníc. Pre založenie novej kolónie je potrebné najmenej 20 robotníc a jedna samička.

Mravec obyčajný / čierny - Lassius niger (tzv. Lietajúce mravce)

Patrí medzi blanokrídlovce, je čiernohnedo lesklej farby a veľkosti 3 - 4 mm. V mravenisku môžeme rozlíšiť 4 kasty: 1. kráľovná - samičky - matky, sú najväčšie a nemajú krídla. 2. robotnice - sú menšie, nemajú krídla a predstavujú najpočetnejšiu skupinu. 3. vojaci - sú to robotnice špeciálneho typu. 4. samce - sú menšie ako samičky a majú krídla. Mraveniská môžu obsahovať niekedy len niekoľko tuctov jedincov, inokedy ich však býva až niekoľko tisíc. Obývajú skoro všetky typy klimatických oblastí od púšte po dažďové pralesy, od Arktídy po trópy. Aj keď sa mnohé druhy, ktorých je skoro 4000, líšia veľkosťou a tvarom, skoro vždy ľahko poznáme, že ide o mravca. Všetky druhy majú kolenovito ohnuté tykadlá a hrbolček alebo tŕň na štíhlej stopke spájajúcej hruď s bruškom. Stopka umožňuje vysokú pohyblivosť zadočkov. Niektoré mravce dokážu zadoček úplne obrátiť nahor, namieriť proti nepriateľovi a vystreknúť kyselinu mravčiu. Nové mraveniská sa zakladajú tak, že samce a samičky odletia zo starého hniezda, aby sa osamostatnili. Po párení, ktoré potom nastane, samce hynú. Samičkám odpadnú krídla a vyhľadávajú vhodné miesto na budovanie nového mraveniska. Niektoré druhy majú mraveniská v zemi, pod kmeňmi stromov, prípadne pod kameňmi. Mnohé si stavajú väčšie - menšie nadzemné mohylovité kopy, iné si budujú hniezda v dutých steblách, v plodoch alebo v orechoch. Nemnohé druhy budujú papierovité hniezda ako osy. Kráľovná sa sama stará o prvú znášku vajec a dozerá aj na larvy, kým nedospejú. Z nich sa vyliahnu prvé robotnice nového mraveniska. Kráľovná už potom nerobí nič iné, iba znáša vajíčka. Keď sa raz spárila, môže klásť oplodnené vajíčka až do konca života. Keď vznikne dobré mravenisko, čoskoro sa v ňom začnú zjavovať okrídlené samce a samičky, ktoré nato odletia, aby založili novú kolóniu.